Funken Gruven Podcast p.3 – Jürgen Teipel – Mehr als laut – Djs erzählen (Viac ako nahlas – DJs rozprávajú)

V dnešnej epizóde sa pozrieme na knihu Mehr als laut – Viac ako nahlas – DJs rozprávajú, ktorú napísal nemecký spisovateľ a novinár, a ako to býva v Nemecku takmer pravidlom, aj večný pankáč Jürgen Teipel. Tento dokumentárny román vyšiel v roku 2013 v berlínskom vydavateľstve Suhrkamp a je dostupný len v nemeckom jazyku.

Počúvajte aj na: iTunes a  Spotify

Ahojte, moje meno je Good Mood a vítam vás pri tretej časti nášho Funken Gruven podcastu, ktorý sa venuje zaujímavým knihám o elektronickej tanečnej hudbe a párty scéne. V každej časti vám predstavíme jednu knihu, ktorá sa venuje house /techno music, alebo celkove elektronickej tanečnej scéne. Takže, ak sa aspoň trochu zaujímate o históriu a dianie na tanečnej scéne, občas čítate, chcete tip, recenziu, odporúčanie, ale aj kritiku, tak počúvajte ďalej…

V dnešnej epizóde sa pozrieme na knihu Mehr als laut – Viac ako nahlas – DJs rozprávajú, ktorú napísal nemecký spisovateľ a novinár, a ako to býva v Nemecku takmer pravidlom, aj večný pankáč Jurgen Teipel. Tento dokumentárny román vyšiel v roku 2013 v berlínskom vydavateľstve Suhrkamp a je dostupný len v nemeckom jazyku.

Ako som už naznačil, kniha je skôr dokumentárnym dielom ako klasickým románom. Na 230 stranách sa otvára pestrý kaleidoskop fragmentov, útržkov, rozhovorov prehľadne usporiadaných do jednotných tematických celkov. Nebojte sa, nejde o prvoplánové opisy v štýle „ako som začínal s DJ-ingom, už od malička som počúval hudbu, moja prvá platňa alebo najhorší zážitok na párty…“ Autor knihy nezaprie spisovateľsko-novinársky cit a témy podáva miestami až tajuplne zabalené do názvov ako napr.

Renesancia snov

Renesancia snov, Dobrodružstvo vlastného života, Ulice zo svetla alebo Who cares about fucking tomorrow. Vytvára tak jeden veľký mýtus hrdinov, ktorí nezasväteným čitateľom odhaľujú kúsok zo sveta na DJ-skom Olympe. Predstavte si veľký gauč niekde v Himalájach, na ktorom sedí 20 známych aj menej známych, aktívnych aj menej aktívnych djských guru. Miss Kittin, Richie Hawtin, Kristian Beyer, DJ HELL, DJ Koze, Rainer Truby,  Corvin Dalek… Všetci sa, samozrejme, poznajú, rozprávajú sa medzi sebou, žartujú a vás nechávajú láskavo sedieť pri ich nohách. Započúvate sa do príbehov, ktoré by ste chceli ale aj nechceli zažiť. Ach, tá omamná vôňa dj-ských diaľok, magických klubov, divokých afterpárties… Odrazu jedna z postáv vstane a priblíži sa k vám. Je to „Anki“, techno DJ-ka ACID MARIA, v občianskom živote Angelika Lepper… Berie vás za ruku a ťahá k sebe k djskému pultu. Spoločný set sa práve začína…

Je to skutočne pestrý set, z ktorého je ťažké vytiahnuť jednu, dve, tri určujúce, hlavné skladby. Nemá žiadne charakteristické prvky, jasnú líniu, odkaz, ktorým by sa veľkolepo skončil. A tak si každý vyberie ten svoj track – tú svoju myšlienku či zážitok. Presne ako my v našej recenzii.

Za zmienku určite stojí kapitola Renesancia snov.

Za zmienku určite stojí kapitola Renesancia snov – utópia a realita, ktorá na pár stranách dáva priestor aj jedinému zástupcovi bývalého „východného bloku“. DJ a producent Corvin Dalek pochádza z Budapešti, žil v Prahe a možno si spomeniete aj názov hudobného žánru, ktorý sa s ním spájal: „wet&hard“. V knihe vám jeho názory budú blízke, najmä, ak patríte k tým skôr narodeným pártypeople. Hovorí Corvin Dalek:

„Keď ste dakedy išli v Česku na house párty, tak ste stretávali ľudí v oblečení, ktoré si sami ušili. Hlavne dievčatá. Na „západniarov“ to pôsobilo trochu primitívne. Ale pre mňa to bolo prejavom kreativity. Veľmi sa mi to páčilo.“

Sociálne a ekonomické témy patria v knihe určite k tým najzaujímavejším. Sú prepojené s globalizáciou q komercionalizáciou, ktorá elektronickú tanečnú hudbu a DJ-ov preniesla do tých najexotickejších častí sveta.

Richie Hawtin opisuje svoj zážitok z Bogoty. Zaujalo ho, prečo sú ľudia na floore rozdelení do dvoch blokov. Kovové zábrany neboli umiestnené len štandardne pred pódiom a ale aj v strede parketu. Jeden z organizátorov párty mu to s úsmevom vysvetlil: Ach, tam vzadu začína časť pre chudobných. Tu je to úplne normálne.“

DJ Hell zas opisuje cestu do Havany, kde sa v roku 1997 vystupoval na kultúrnom evente, ktorý organizoval Goethe Inštitút. „Z Nemecka sme museli zobrať aj gramofóny Technics 1210, lebo na Kube žiadne nemali.“

Ďalšiu zaujímavú časť knihy tvoria názory na djing a úlohu, resp. poslanie DJ-a.

Acid Maria: „Dlho som o rozmýšľala, v čom je ten rozdiel medzi DJ-om, ktorý len vie mixovať a DJ-om, ktorý pochopil svoje poslanie. Myslím, že rozdiel je v schopnosti udržať sa mimo vlastného individuálneho ja. Rozumiete. DJ by sa mal vedieť sa odosobniť. To znamená, byť zároveň, v tom istom momente DJ-om, ale aj tanečníkom na parkete.“

Miss Kittin dodáva: „Pred dvoma rokmi som hrala na párty labelu Kompakt. Bola som už dosť opitá, ale zahrala som perfektný set. Tak perfektný, že som nedokázala kontrolovať svoje pohyby. A odrazu, na krátku chvíľu som sa videla zhora. Pozorovala som, ako sa dole podo mnou moje telo hýbe do rytmu, ukladá platne na gramofón a mixuje. Prisahám! A potom, bum! Bola som späť.“

Tento zážitok nás privádza aj k téme konzumácie alkoholu a drog.

„Necháva to dosť veľké diery v hlave,“ hovorí DJ HELL o svojich skúsenostiach s extázou, „hlavne v krátkodobej pamäti. Raz som v Mníchove zaparkoval auto, potom sme išli s priateľmi do Frankfurtu a keď som sa vrátil, nevedel som, kde mám auto. Nevedel som ho nájsť, spomenúť si, kde som ho zaparkoval.“

Okrem príhod potešia aj vtipné označenia návštevníkov párties, ako napr. Deck Sharks, čiže takých tých týpkov, ktorí hodiny stoja pred DJ-om a robia také tie gestá že „Héj, super track! Paráda! Ideš, pecka!“ Poznáme ich všetci… J Alebo označenie Pseudo-deepnes – keď sa na drogách akože bavíte o hlbokých témach, pocitoch, otvoríte sa, máte pocit porozumenia, ale, samozrejme, ide o sebaklam a fake shit.

Záver je top

Výborné pasáže ponúka záverečná časť knihy s názvom The DJ Is Still Alive, v ktorej DJs otvorene rozprávajú o TABU témach DJ-ského života, ako sú psychické a vzťahové problémy. Od nebezpečných úzkostných stavov, stresu – prejavujúcim sa napr. tinitom (čiže stálym pískaním a hučaním v ušiach bez vonkajšej príčiny), až po pondelkové či klubové depresie a partnerské problémy. Miss Kittin, ako členka ženského DJ-ského zoskupenia „femmale pressure“ otvára aj tému diskriminácie a sexizmu.

Áno, kniha je presne takáto. Plná citátov, myšlienok, ktoré nútia k zamysleniu a diskusii. Úplne si viem predstaviť podobnú štúdiu aj u nás. Čo vy na to? Koho by ste oslovili? 😀

Záverečné zhrnutie: Kniha „Viac ako nahlas“ poteší hlavne DJ-ov, a ľudí, ktorí chcú nazrieť do „profesionálnej DJ-skej kuchyne“. Nehodnotí, ale necháva vás poskladať si vlastný obraz o svete, o ktorom stále koluje veľa mýtov.

Ak sa vám náš Funken Gruven podcast páčil, sledujte nás na Fb alebo Insta profile: Funken Gruven. Počujeme sa, dúfajme, už o týždeň pri ďalšej časti. Lúči sa s vami Good Mood. Ahojte.